www.dkc.kbs.sk/dkc.php?frames=1&in=1Krn
6.2. Teokracia (bohovláda). Júdske kráľovstvo je podľa kronistu teokracia, čiže kráľovstvo, ktoré nielenže patrí Bohu, ale Boh je v ňom aj ozajstným, aj jediným kráľom (porov. 1 Krn 29,23; 2 Krn 9,8). Túto skutočnosť vyhlásil v mene Boha prorok Nátan (porov. 1 Krn 17,7-14), potvrdil ju sám Dávid (porov. 1 Krn 28,5; 29,11-12), uznával ju kráľ Abijám (2 Krn 13,8) a iní júdski králi. V skutočnosti však Boh vykonáva svoju politickú a náboženskú moc a vládu prostredníctvom svojich zástupcov: kráľov, kňazov a prorokov. V takomto teokratickom ponímaní Júdskeho kráľovstva má podľa kronistu Dávid ústredné postavenie a kľúčové poslanie. On je ideálnym kráľom a zakladateľom dynastie, ktorý dostal od Boha mimoriadne prisľúbenia (porov. 1 Krn 17,26; 2 Krn 1,9; 6,4.10; 21,7) potvrdené navždy platnou zmluvou (porov. 2 Krn 13,5: doslovne „zmluvou soli“, porov. Lv 2,13 a Nm 18,19). Dávid, verný svojmu náboženskému poslaniu, pripravuje stavbu jeruzalemského chrámu, vopred organizuje bohoslužbu, hudbu a spev a zhromažďuje okolo seba ideálny Boží ľud. Preto kronista neprejavuje záujem o politickú a vojenskú stránku Dávidovho kráľovstva, lebo to, čo chcel od Dávida Boh, bolo kráľovstvo pokoja a šťastia.
Teokracia sa zakladala aj na pevnom náboženskom presvedčení a skúsenosti Izraela, že Boh ustavične stojí po boku a uprostred svojho národa. On je v pravom zmysle slova »Boh s nami«. Boh je s Dávidom (porov. 1 Krn 11,9; 17,2.8; 22,11.16; 28,20), so Šalamúnom (porov. 2 Krn 1,1), s Jóšafatom (porov. 2 Krn 17,3), so sudcami (porov. 2 Krn 19,6-7) a s celým Izraelom (porov. 2 Krn 15,2.9; 20,17), najmä v kritických chvíľach jeho existencie, akou bolo napr. obliehanie Jeruzalema Sennacheribom (porov. 2 Krn 32,7-8).
V teokratickom zriadení Júdskeho kráľovstva hrali významnú rolu proroci. Kronista sa často odvoláva na pramene, ktoré sa uvádzajú pod menom nejakého proroka (pozri hore 4.4.). Proroci ohlasujú Božiu vôľu, dávajú rady kráľom a vo svetle Božieho slova interpretujú každú dôležitú dejinnú udalosť. Ako ochrancovia mravného života poukazujú na hriechy a omyly kráľov a všemožne sa usilujú posilniť ľud vo vernosti Bohu a zmluve.