M.R.Štefanik - vyslanec slobodomurárov proti Teokracii

Za prvej ČSR fungovali (a dnes po rozpade republiky, v Čechách a na Slovensku opäť fungujú) slobodomurári hlavne od 1. - 18. stupňa, ktoré viedli významné hlavy slobodomurárov 31. - 33. stupňa, akými boli: Slovák M. R. Štefánik, ktorému nielen jeho vynikajúce schopnosti a pracovné výsledky, ale hlavne slobodomurári otvorili dvere do diplomatických salónov najvyššieho rangu. Tiež bol duchovným otcom vytvorenia a uznania československých légií v zahraničí ešte predtým, než vôbec vznikla Česko-Slovenská republika (to akosi ušlo tendenčným ideológom, historikom a dejepiscom, ktorí sa starali hlavne o vytváranie legendy "osloboditeľa" T.G.M.). 

Napriek tomu historickou skutočnosťou zostáva, že to bol práve M. R. Štefánik, (zahynul pri „neobjasnenej“ havárii lietadla...) kto uviedol T.G.Masaryka a E. Beneša do vysokej politiky. K vysokým murárom patrili tiež A. Rašín (minister financií – podľahol atentátu – za okolkovanie R-U meny...), A. Mucha (bol akademický secesný maliar, ale aj tvorca Slovanskej epopeje, prvých bankoviek ČSR. Jeho výrok ako motto si možno prečítať na titulnom liste založenia prvej lóže po roku 1989 v Nitre.. ) atď. Prevažná väčšina obyvateľstva ešte aj dnes verí udržiavanému mýtu, že vraj bez týchto ľudí by Československo nevzniklo... To je vedome udržiavané klamstvo - práve títo jedinci pre svoje rozdielne osobné kvality boli zatiahnutí do lóži pre svetovú mocenskú hru, a keďže slobodomurárom prisahali, tak museli plniť aj ich príkazy... Tí, ktorí pochopili a vzopreli sa, museli „odísť“...(pozri v I. časti prísahu na, str.6, pod č. 11). 

www.carli51.estranky.sk/clanky/s-astrologom-frantiskom-steffekom-/slobodomurari.html

 Štefánik ovládal zlaté pravidlo diplomacie: Cherchez la femme! (Hľadajte ženu!). Neraz sa to komentuje iba ako anekdotický doplnok jeho aktivít, napr. formulkou kým Beneš sa staral o politikov, Štefánik o ich ženy, hoci v skutočnosti príčinná súvislosť bývala opačná. Táto dimenzia Štefánikovej diplomacie nadobudla naozaj kľúčový význam. Jeho prvá snúbenica, Yvonne, bola dcérou vplyvného francúzskeho senátora a neskôr ministra námorníctva Emila Chautempsa, ktorý Štefánika podporoval politicky aj finančne od hvezdára po generála. Uviedol ho aj do slobodomurárskych kruhov, ktoré preňho zrejme zohrali nezanedbateľnú úlohu. Veď na vôbec prvú diplomatickú misiu, do Ekvádoru, Štefánika vyslal slobodomurár štátny tajomník De Monzie. 

Do najvyšších francúzskych kruhov ho uviedla manželka senátora, Claire Boas de Jouvenel. Prístup do médií a ďalšie politické kontakty mu zasa sprostredkovala jej sesternica novinárka Louise Weiss. Jeho politickou sprievodkyňou v Ríme a uvádzačkou do najvyšších kruhov bola jeho ďalšia snúbenica, markíza Giuliana Benzoni, ktorá vtedy už vonkoncom nebola nováčikom v diplomacii 26. Práve Giuliana mu umožnila preskočiť talianskeho ministra zahraničných vecí Sydneyho Sonnina ktorý sa v zhode s talianskym velením sústavne vzpieral využitiu česko-slovenských zajatcov vo vojenských operáciách 27 a podpísať spomínanú historickú dohodu dňa 21. apríla 1918 priamo s premiérom Orlandom.

docplayer.fr/108970383-Diplomat-a-strateg-milan-rastislav-stefanik.html

Francúzska vláda Štefánikove vedecké a diplomatické zásluhy ocenila najvyšším francúzskym vyznamenaním - prepožičaním insígnie rytierskeho kriza (5. triedy) Radu Čestnej légie (L' Ordre de la Legion d' Honneur).

Návrh na vyznamenanie podal francúzsky poslanec a zároveň aj štátny podtajomník obchodného loďstva Anatole de Monzie a podporil ho aj francúzsky minister namorníctva. V návrhu z 9. júna 1914 sa zdôrazňovala Štefánikova vedecká práca, jeho zásluhy o vybudovanie astronomického observatória na Tahiti, realizácia rôznych technických vylepšení astronomických prístrojov, kompletné vybudovanie meteorologickej služby vo francúzskej Polynézii a veľké zásluhy, ktoré ziskal "počas svojej misie v Brazílli a v Ekvádore v prospech francúzskeho vplyvu v zaležitostiach, ktoré sú uvedené v listoch ekvádorskej vlády a pana de Monzieho". Štefánik bol rytierom radu menovaný napriek nesplneniu podmienky dodržania stanovenej doby služby rozhodnutím z 30. jula 1914, samotný dekrét kancelára radu vystavila 14. októbra 1914.  Správa o prepožičaní radu spolu s mobilizačným rozkazom Štefánika zastihla v Maroku, kde mal zriadiť astronomické observatórium.

www.obnova.sk/clanok/general-milan-rastislav-stefanik-faleristika