ct. Alžbeta Canori-Mora [1774-1825] o posledných časoch katolickej Cirkvi

„...Všetci ľudia povstanú jeden proti druhému a budú sa bez milosti zabíjať. Počas tohto krutého boja zasiahne skazených mstiaca sa Božia ruka a vo svojej hroznej moci potrestá ich pýchu a opovážlivosť. Boh potom použije sily pekla, aby vyhladil týchto bezbožníkov a bludárov, ktorí túžia prevrhnúť Cirkev a zničiť jej základy.
Títo trúfalí ľudia vo svojej bláznivej bezbožnosti veria, že môžu Boha zvrhnúť z Jeho trónu; ale Pán týmito úskokmi opovrhne a účinkom svojej mocnej ruky potrestá týchto bezbožných rúhačov tým, že dovolí, aby diabolskí duchovia vyšli z pekla.
Nespočetné légie démonov obsadia zem a vykonajú príkazy Božskej Spravodlivosti skrze pôsobenie hrozných katastrôf a nešťastí; zaútočia na všetko; porania jednotlivcov i celé rodiny; spustošia majetok a potravinárske výrobky, mestá a dediny. Nič na zemi nebude ušetrené.
Boh dovolí démonom zasiahnuť tých bezbožníkov smrťou, pretože sa sami vydali pekelným mocnostiam a uzavreli s nimi dohodu proti Katolíckej Cirkvi.
Boh túžil po plnšom preniknutí môjho ducha hlbším cítením Jeho Božskej Spravodlivosti a tak mi ukázal príšernú priepasť; v útrobách zeme som videla temnú a desivú jaskyňu, z ktorej vystupovalo nekonečné množstvo démonov, ktorí v podobe ľudí a beštií prichádzali plieniť zem, všade zanechávajúc ruiny a krv.
Šťastní budú všetci praví a dobrí katolíci! Zakúsia mocnú ochranu svätých apoštolov Petra a Pavla, ktorí na nich budú dozerať, aby im nebolo ublížené osobne ani na majetku.
Tí zlí duchovia vydrancujú každé miesto, kde bol Boh urážaný, kde sa ním pohŕdalo a rúhalo sa mu; budovy, ktoré znesvätili, budú strhnuté a zrúcané a nič len rumovisko z nich zostane.
Po tomto hroznom treste som videla otvorené nebesia a sv. Petra znovu zostupovať na zem; bol odetý pápežským rúchom a obklopený veľkým množstvom anjelov, ktorí na jeho počesť spievali hymny a prehlasovali ho vládcom zeme. Videla som na zem zostupovať aj sv. Pavla. Podľa Božieho príkazu prechádzal zemou a spútaval démonov, ktorých priniesol pred sv. Petra, ktorý im prikázal vrátiť sa do pekla, skadiaľ prišli.
Potom sa na zemi zjavilo veľké svetlo, ktoré bolo znamením zmierenia Boha s človekom. Anjeli priviedli pred trón kniežaťa apoštolov malé stádo, ktoré zostalo verné Ježišovi Kristovi. Títo dobrí a horliví kresťania mu prejavili najhlbšiu úctu a chválili Boha a ďakovali apoštolom, že ich oslobodili od všeobecnej skazy a že ochránili Cirkev Ježiša Krista tým, že nedovolili, aby ju nakazili falošné zásady sveta. Sv. Peter potom vybral nového pápeža. Cirkev bola opäť usporiadaná, náboženské rády boli obnovené, rodiny bežných kresťanov sa skrze veľkú horlivosť a nadšenie pre slávu Božiu stali najpríkladnejšími náboženskými spoločenstvami. Také je slávne víťazstvo vyhradené pre Katolícku Cirkev; všetci ľudia si ju budú vážiť, ctiť a chváliť. Všetci ľudia sa stanú katolíkmi a uznajú pápeža ako námestníka Ježiša Krista.“
- ct. Alžbeta Canori-Mora [1774-1825] , ako ho zaznamenal o. Culleton v knihe Proroci a naša doba, 1941. Pápež Pius IX. schválil proces pre jej kanonizáciu. Cirkevný cenzor poverený Svätou Stolicou vyniesol svoj úradný rozsudok 5.11.1900 a povedal, že „niet ničoho proti viere ani dobrým mravom a nezistila sa žiadna doktrinálna novota ani odchýlka.“

Ctihodná Alžbeta mala mnoho zjavení o katastrofálnom neporiadku a úpadku, do ktorého sa dostanú katolíci. Rozpráva, že 24.2.1814 „videla mnohých Pánových služobníkov, ktorí sa navzájom okrádali a zúrivo strhávali posvätné ornáty. Videla som posvätené oltáre vydrancované samotnými Božími služobníkmi.“
Podobne 22.3.1814 počas modlitby za Svätého Otca „ho videla obklopeného vlkmi, ktorí ho plánovali zradiť... Videla som sanhedrin vlkov, ktorí obklopovali pápeža a dvoch anjelov, ako plačú... keď som sa ich spýtala, prečo sú smutní a nariekajú, pozerajúc na Rím očami plnými ľútosti odpovedali: ‚Nešťastné mesto, nevďačný ľud, Božia spravodlivosť vás strestá.‘“
16.1.1815 jej anjeli ukázali „mnohých duchovných, ktorí prenasledovali Ježiša Ukrižovaného a jeho sv. Evanjelium po maskou konania dobra... Ako zúriví vlci robili úklady na stiahnutie vodcu Cirkvi dole z trónu.“ Potom jej bolo dovolené vidieť strašné rozhorčenie, ktoré títo vlci [modernisti] vyvolali v Bohu. „V hrôze som uvidela žiariace blesky Božskej Spravodlivosti padať okolo mňa. Videla som budovy rúcajúce sa do rozvalín. Mestá, oblasti a celý svet upadol do zmätku. Nebolo počuť nič len slabé hlasy volajúce po zmilovaní. Nespočetní ľudia budú zabití.“
Čo ju najviac vydesilo, bol Boží hnev. Videla ho „krajne rozhnevaného na tých, ktorý ho prenasledovali. Jeho všemohúce ruky držali šípy bleskov, jeho Tvár žiarila rozhorčením a samotný jeho pohľad stačil na spálenie celého sveta.“ Toto videnie trvalo iba okamih, načo zvolala, „keby to bolo trvalo ešte jednu chvíľu, určite by som zomrela.“
Ohľadom videnia zo 7.6.1815 napísala o „zúrivých vlkoch v barančom rúchu, nemilosrdných prenasledovateľoch Ježiša Ukrižovaného a jeho nevesty Svätej Cirkvi... Videla som zmietať sa celý svet, zvlášť mesto Rím. Ako môžem vhodne opísať, čo som videla o Svätom Kolégiu [kardinálov]? Kvôli protichodným náukám, spolu so svetským [t.j. nerehoľným] duchovenstvom boli rozptýlení, prenasledovaní a vraždení bezbožníkmi... Rehoľní duchovní netrpeli úplným rozohnaním, ale tiež boli decimovaní. Nespočetní ľudia všetkých stavov zomreli v masakre, ale nie všetci boli zavrhnutí, lebo medzi nimi boli ľudia mravní a svätého života.“
Na Vianoce 1816 Alžbeta videla Pannu Máriu, ktorá sa zdala byť veľmi smutná. Keď sa jej pýtala prečo, P.Mária odpovedala: „Hľa, moja dcéra, taká veľká bezbožnosť.“ Alžbeta potom videla „odpadlíkov drzo sa pokúšajúcich vyrvať z jej rúk jej najsvätejšieho Syna. Čeliac takémuto násilenstvu prestala Matka Božia žiadať milosrdenstvo pre svet a namiesto toho požadovala od nebeského Otca spravodlivosť. Zaodetý do svojej neúprosnej Spravodlivosti a plného rozhorčenia sa obrátil k svetu. „V tej chvíli sa celá príroda ponorila do kŕčov, svet stratil svoj normálny poriadok a bol naplnený najhroznejšou predstaviteľnou pohromou. Toto bude niečo tak žalostné a surové, že to uvedie svet do krajných hlbín spustošenia.“
Na sviatok sv. Petra a Pavla, 29.6.1820, videla z neba zostupovať sv. Petra oblečeného do pápežského ornátu a obklopeného légiou anjelov. Svojou biskupskou barlou na tvári zeme nakreslil veľký kríž a rozdelil ju tak do štyroch štvrtín. V každej štvrtine potom zasadil strom rašiaci novým životom. Každý strom mal tvar kríža a bol zabalený do vznešeného svetla. Všetci dobrí laici a duchovní kvôli ochrane utiekli popod tieto stromy a boli ušetrení ukrutného trestu. „Beda! Beda tým neposlušným duchovným, ktorí pohŕdajú svojimi svätými pravidlami. Oni všetci zahynú v tomto hroznom treste spolu so všetkými, ktorí sa oddali zhýralosti a nasledujú falošné zásady svojej úbohej vtedajšej filozofie!“
„Akonáhle sv. Peter, knieža apoštolov, zhromaždil stádo Ježiša Krista na bezpečnom mieste, znovu vystúpil do neba sprevádzaný légiou anjelov. Sotva zmizli, keď obloha nabrala nezdravú modrú farbu, čo vydesilo každého, kto sa na ňu pozrel. Všade fúkal temný vietor. Pohnuté a trúchlivé jačanie naplnilo vzduch ako príšerný rev divokého leva a znelo po celej zemi v krvavých zrážajúcich sa ozvenách. Všetkých ľudí i zvieratá zachvátila hrôza. Celá svet sa zmietal v kŕčoch a každý každého neľútostne zabíjal... Keď tento krvavý boj príde, mstiaca sa ruka Božia dopadne na prekliatych a svojou všemohúcnosťou potrestá pyšných za ich nerozvážnosť a bezočivosť...“
V r.1821 jej Pán Ježiš povedal: „Pretvorím svoj ľud a svoju Cirkev. Pošlem horlivých kňazov kázať moju vieru. Vytvorím nový apoštolát a pošlem Ducha Svätého obnoviť svet. Pretvorím náboženské rády pomocou nových svätých a učených reformátorov. Všetci z nich budú mať ducha môjho obľúbeného syna Ignáca z Loyoly. Dodám svojej Cirkvi nového pastiera [t.j. pápeža], ktorý je učený, svätý a plný môjho Ducha. Svätou horlivosťou pretvorí moje stádo.“
„Povedal mi o tejto obnove veľa iných vecí. Mnohí panovníci budú podporovať Katolícku Cirkev a budú pravými katolíkmi, svoje žezlá a koruny položia k nohám Svätého Otca, Námestníka Kristovho. Mnohé kráľovstvá sa zrieknu svojich omylov a vrátia sa do lona Katolíckej Cirkvi. Celé národy sa obrátia a uznajú Vieru Ježiša Krista ako pravé náboženstvo.“

Nasleduje stať spracovaná podľa knihy Mons. Antonia Paganiho Alžběta Canori-Mora, Praha 1929:
Boh zjavil Alžbete, ako bol do sŕdc veriacich zasiaty kúkoľ, ako jed falošných zásad prenikol do rodín, ktoré si hovorili katolícke, a ako bolo zmätené celé kresťanstvo, zvlášť Rím Čo ale Kristovmu stádu najviac škodí, je pretvárka tých, ktorí sú dravými vlkmi v barančom rúchu. Navonok predstierajú zbožnosť a bohabojnosť, ale skryto sa snažia zničiť v Cirkvi Kristovho ducha a pretvoriť ju podľa zásad modernej filozofie.
V jednom svojom videní Alžbeta uzrela, ako boli Božie tresty pozastavené vďaka modlitbám malého stáda verného Kristovi. Ale potom uvidela, ako prišiel čas, kedy už Boh nedbal na prosby svojich verných a previnilcov hrozne potrestal.
Vtedy sa nebo zatemnilo, temnoty križovali hrozné blesky, zem sa otriasala zemetrasením, otvárali sa hlboké priepasti a pohlcovali celé mestá, áno aj celé krajiny. Nato zbadala, ako boli dobrí oddelení od zlých, z ktorých sa však mnohí obrátili ku Kristovi.
Veľmi ju potešilo, že sa rehoľné rády vracali ku svojej pôvodnej prísnosti; svetské duchovenstvo bolo naplnené pôvodnou apoštolskou horlivosťou a kresťanský ľud bol povznesený príkladom svojich pastierov a zachovával Božie prikázania. Po celej zemi povstávali kresťania svätého života a hrdinských cností.
Túto záverečnú dobu Cirkvi ukázal Boh Alžbete viackrát. Zjavil jej, že obnoví celý svet, ale že to nemôže učiniť bez toho prísneho trestu.
Alžbeta sa ponúkla ako zmierna obeť za nápravu sveta, ale najmä pre našu dobu na konci čias. Očistu Cirkvi uvidela Alžbeta 10. decembra 1815 takto: „Naša Matka Cirkev mi bola ukázaná v podobe vznešenej panej. Bola nádherne odetá, ale jej tvár sa mi zdala smutná. Vrúcne sa modlila pred Božím trónom za blaho nešťastných dietok, najmä za svetských kňazov a rehoľníkov. Boh bol rozhnevaný a zdalo sa, akoby jej modlitby nechcel vyslyšať. Povedal: ‚Prijmi podiel na mojej spravodlivosti a obhajuj svoju záležitosť!‘ Pri týchto slovách tá pani zbledla a začala odkladať drahocenné šperky. Nato ako vykonávatelia Božieho rozsudku pristúpili traja anjeli a odstrojili ju z jej nádherného šatu.
Vznešená pani bola teraz v takom stave poníženia a pokorenia, že sa jej nohy chveli a zdalo sa, že klesne k zemi. To ale Boh nedopustil. Svojou všemohúcnosťou jej dodal nových síl a jej hlavu pokryl svojou múdrosťou. Duch Svätý ju zaodel nevýslovnou nádherou; osvecovaná nebeským svetlom vyžarovala štyri mohutné prúdy tohto svetla do všetkých štyroch svetových strán. Obyvatelia tých zemí, ožiarení jej svetlom, povstávali, akoby sa prebúdzali z hlbokého spánku, opúšťali temnoty svojich bludov, chvátali za svetlom sv. Evanjelia a zhromažďovali sa okolo vznešenej panej, ktorej vzhľad bol oveľa vznešenejší ako predtým. Okolo nej sa týčila nádherná stavba spočívajúca na šiestich stĺpoch – šiestich reholiach, a národy prichádzali a vyznávali svoju vieru v Ježiša Krista. Pán Ježiš jej povedal: „Obnovím svoj ľud a svoju Cirkev, pošlem horlivých kňazov, ktorí budú hlásať moju vieru, utvorím nový apoštolát a vylejem Ducha Svätého, ktorý obnoví tvárnosť zeme.“ 

„Rehoľníci budú prenasledovaní, kňazi budú vyvražďovaní, kostoly budú zatvorené, ale iba na krátky čas; Svätý Otec bude nútený opustiť Rím.“
Pán Ježiš jej povedal: „Prvých päť veľkých stromov musí byť vyseknutých, aby triumf Cirkvi mohol prísť. Týchto päť stromov je päť veľkých bludov.“ Vtedy Božia služobníčka povedala: „Dvesto rokov bude sotva dosť, aby sa všetko toto mohlo stať.“ A Pán Ježiš jej odpovedal: „Nezaberie to tak dlho, ako si myslíš!“
„Príde nebeské zjavenie na ubezpečenie veriacich. Sv. Peter a sv. Pavol sa zjavia na oblakoch a všetci ľudia ich uvidia; a nadprirodzeným spôsobom sa im do sŕdc vráti viera. Nespočetné obrátenia bludárov spôsobia všeobecnú osvetu.“
„Po troch dňoch temnoty prídu z neba sv. Peter a sv. Pavol, budú kázať po celom svete a vymenujú nového pápeža. Z ich tiel vyšľahne veľké svetlo a zostane nad kardinálom, ktorý sa má stať pápežom. Kresťanstvo sa vtedy bude šíriť po celom svete. On je svätým pápežom, ktorého vybral Boh, aby odolal búrke. Na konci bude mať dar zázrakov a jeho meno budú chváliť po celej zemi. Celé národy sa navrátia k jednote viery a tvár zeme bude obnovená. Rusko, Anglicko a Čína vstúpia do Cirkvi… V tých dobách sa kresťanské náboženstvo rozšíri všade a bude len jediný pastier.“